|
Tisíce ľudí pracujú pre Ježiša. Avšak svet potrebuje ľudí, v ktorých môže
Ježiš pracovať. Osoba, ktorá je skutočne pretvorená, sa stáva osobou v
ktorej môže Ježiš pôsobiť a tiež takou osobou, ktorá nielen o Ježišovi
rozpráva, ale je schopná Ho dať aj iným. Prostredníctvom tejto premeny sa
prenáša Ježišova osobnosť priamo do srdca osoby. Tým je uschopnená vydať
sa na cestu hľadania ľudí pre Ježiša. Príkladom su sv. Pavol, hriešnica
alebo Zachej. Osoba s kajúcim srdcom je schopná nasmerovať Ježišovo
svetlo do najposlednejšieho kútika svojho srdca, čo sa potom plne odráža v
jej živote. Hojné prúdenie Božej lásky v našom živote dosiahneme len
prostredníctvom pokánia. „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.
Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15). Je jasnejšie nad slnko, že len
tí, ktorí činia pokánie a majú kajúce srdce, sú schopní uveriť evanjeliu.
„Tvoje meno a Tvoja sláva je túžbou mojej duše.“
(Iz 26,8b).
Neustále by sme mali v sebe nosiť meno Boha a myšlienky na Neho. Jeho meno
a na Neho nasmerované myšlienky nás nutne privedú k novému životnému štýlu,
k novej ceste, k Ježišovej ceste.
Hlboká ľútosť umožní Duchu Svätému prúdiť v nás. Tak, ako rieka, ktorej
tečúce vody odplavia všetko, čo pláva na hladine, takisto aj Duch Svätý
obmyje naše srdce od každej zloby a ničomnosti a staneme sa majiteľmi
čistého, žiarivého srdca. Lebo len čistí srdcom uvidia Boha.
Preto má pokánie taký veľký význam v našom živote. Aby sa náš život mohol
podobať zelenému stromu, rastúcemu na brehu rieky, potrebuje láskavú
opateru a pozornosť Otca. Boh dáva prednosť srdciam naplnených kajúcnosťou
a srdciam, chvejúcim sa vierou, keď počujú Slovo.
Keď túžime po požehnaných, Božou milosťou naplnených rodinách, je potrebné,
aby všetci jej členovia činili pokánie a mali pokorného ducha. Vtedy
skutočne Pán neodmietne žiadnu z našich prosieb. Sám sv. Pavol zakúsil
blahodárny účinok pokánia. Ježiš zasiahol do jeho života ako jasné svetlo,
keď sa ho opýtal: “Saul, prečo ma prenasleduješ?” Dnes sa Ježiš s touto z
našej letargie prebúdzajúcou otázkou obracia na každého, kto je hlboko
ponorený do vlastných hriechov. “Prečo ma prenasleduješ?” Áno, táto otázka
patrí každému z nás. Dá sa na ňu odpovedať jedným slovom?
Nie, lebo naša celá existencia, náš život je obsahom tejto odpovede. Našou
odpoveďou si zároveň vytyčujeme aj smer, ktorým sa budeme v živote uberať.
Len vtedy, ak odpovieme, bude náš život úplne naplnený. Len vtedy, ak
budeme ochotní sa dať pretvoriť na zduchovnelé osoby, môže sa Božia milosť
do nás vlievať a v nás pretekať. Keď bol sv. Pavol milosťou premenený na
nového človeka, stal sa zároveň nástrojom v Božích rukách. Nesmieme
zabudnúť na skutočnosť, že po tejto udalosti stretnutia sv. Pavla s
Ježišom, jeho srdce neustále horelo, a preto začal byť aj pokorným.
Ak je naše srdce schopné pokory a kajúcnosti, tak Pánova milosť a oheň
Svätého Ducha neprestanú v nás prebývať. “Potom budem na vás kropiť čistú
vodu, že sa očistíte. Od všetkých vašich škvŕn a a od všetkých vašich
modiel vás očistím. (Ez 36,25).
Sv. Peter patril medzi tých učníkov, ktorí počuli takmer všetko, čo Ježiš
hovoril. Napriek tomu v ťažkej chvíli zaprel Ježiša. Keď sa ohrieval pri
ohni a slúžka sa ho spýtala, či aj on nie je jeden z Ježišových učeníkov,
veľmi rýchlo poprel spolupatričnosť k Ježišovi. Zmenil sa až po Turíciach.
Peter sa stal odvážnym Kristovým svedkom. Mali by sme sa aj my zamyslieť,
či náhodou nepatríme tiež k tým, čo sedia pri ohni a sa ohrievajú. Alebo
je už moja duša zapálená turíčnym ohňom?! Keď náš sluch naladíme na Boha,
budeme naplnení Jeho milosťou, pokojom a radosťou.
Môžem uviesť veľa príkladov:
Raz počas duchovných cvičení v Európe, som bol svedkom udalosti, ako jedna
rádová sestra, ktorá bola 20 rokov nedoslýchavá a žila v úplnej zvukovej
izolácii, zrazu získala sluch.
Takisto aj jeden nezamestnaný muž, keď oľutoval svoje hriechy a rozhodol
sa zmeniť svoj život, krátko na to dostal prácu.
“Posväťte sa, pretože zajtra bude robiť Pán medzi vami divy.” (Joz 3,5).
Jeden môj známy pracuje v duchovnej obnove. Nejaký čas nebol schopný
používať dar jazyka, ktorý dostal ako dar Ducha Svätého. Keď však začal
ľutovať svoje hriechy a úprimne sa modliť, zrazu počul hlas, ktorý mu
povedal: “Pamätáš sa, akú bolesť si spôsobil svojím blížnym tvojimi rečami?
Oľutuj a modli sa!” Stalo sa to počas poklony. Jeho oči sa naplnili slzami,
od ľútosti ledva zadržiaval plač. Za toto bol požehnaný – dar jazyka a iné
duchovné dary mu boli vrátené. |