|
ARCHIV |
|
2005 Modlitbová skupina
„Eucharististického Plameňa“ |
|
08. júla 2005
Slová evanjelia: Matúš 26.26-30
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával
učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom
vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho
všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za
všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem
piť z tohto plodu vinica až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v
kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na
Olivovú horu.
Úvaha:
Moji
drahí bratia a sestry,
môžeme byť neustále v srdci povďační, pretože počas slávenia
Eucharistie je Ježiš skutočne prítomný a prichádza do nášho
srdca. Napriek ťažkostiam a problémom, ktoré každý z nás má, mali
by sme veľmi intenzívne myslieť na skutočnosť, že Ježiš žije v
našich srdciach. Takto nám bude daná potrebná sila a posila pre
našu každodennú cestu do nebeského Kráľovstva. Denne by sme si
mali postaviť otátku: „Rastie môj Ježiš každým dňom v mojom
živote? Alebo je v ňom len veľmi malým?” Preto sa musíme nad týmto
zamyslieť a konať tak, aby Ježiš v nás neustále narastal. V prvom
rade musíme mať dobré srdce; potom si treba očistiť život a vzdať
sa hriechu.
Jozue 3.5: Potom Jozue nariadil ľudu: „Posväťte sa! Lebo zajtra
bude Pán robiť medzi vami divy.”
Milí bratia a sestry, niekedy sa musíme pýtať samých seba: „
Modlím sa dostatočne? Navštevujem sv. omšu, zvlášť v nedeľu a
vždy, keď mám na to možnosť? Prečo Pán nevypočuje moje prosby?”
Dávam Vám nasledovnú odpoveď: očistite si svoje srdce, svojho
ducha a svoje telo, potom prinesú Vaše modlitby mnoho ovocia.
Prajem
Vám všetkým požehnaný čas modlitby. Nech Vás Pán žehná.
Váš brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
19. Augusta 2005
Slová evanjelia: Matúš 15.21-28
Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. Tu
prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: “Zmiluj
sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch!”
Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a
prosili ho: “Pošli ju preč, lebo kričí za nami.” Ale on odvetil:
“Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.” No ona
prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: “Pane, pomôž mi!” On
jej odpovedal: “Nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť ho
šteňatám.” ”Áno, Pane,” vravela ona, ”ale aj šteňatá jedia
odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.” Vtedy jej Ježiš povedal:
“Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.” A od
tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Úvaha:
Viera je úžasný dar. Všetci radi dostávame dary. Viera je ale aj
veľmi vzácnym darom na našej životnej púti. Ježiš povedal
kanaánskej žene: “Veľká je tvoja viera!” Prečo označil jej vieru
za veľkú? Pretože ona uverila, že Ježiš môže uzdraviť jej dcéru.
Prosila ho o milosrdenstvo a uzdravenie dcéry. Aj keď si ju Ježiš
očividne nevšímal, ona sa naďalej domáhala jeho milosrdenstva.
Ježiš takto skúšal jej vieru. Viera je kľúčom; kľúčom uzdravenia,
prostredníctvom ktorého zakusujeme Božiu prozreteľnosť v našom
živote. Poprosme si o tento úžasný dar počas dnešnej modlitby,
aby sme viac rástli vo viere a dôvere v Pána.
Prajem Vám požehnané modlitebné stretnutie.
Modlime sa aj za Svetové dni mládeže, ktoré sa konajú v Nemecku.
Nech sú tieto začiatkom novej evanjelizácie.
Váš
brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
26. augusta 2005
Slová evanjelia: Matúš 16.13-20
Keď potom
Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich
učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni
za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za
jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich.
Odpovedal
Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený
si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj
Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na
tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.
Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude
zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.”
Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Úvaha:
Ježiš sa pýta : “Za koho ma pokladajú ľudia?” Peter odpovedá, že
jedni za Jána Krstiteľa, druhí za Eliáša, iní za Jeremiáša alebo
za iného proroka. Ježiš sa pýta učeníkov, za koho ho oni pokladajú.
Peter odpovedá: “Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.”
Pôvodcom tejto úžasnej odpovede je sám Duch Svätý. Dnes sa nás
pýta Ježiš, za koho ho pokladáme my. A aj my mu môžeme dať takútu
krásnu odpoveď. V živote sme dostali veľa požehnania a zakúsili
Božiu prozreteľnosť. Preto aj my vyznajme: “Ty si Syn živého Boha.”
Prechovávajme toto vyznanie neprestajne v našom srdci.
Prajem Vám požehnaný čas modlitby.
Váš brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
16. septembra
2005
Slová sv. Písma: Jeremiáš 29,11
Veď ja
poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky
pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.
Úvaha:
Boh má s každým
z nás úžasný životný plán. Aký je tento Boží plán? Znamená to, byť
dobrým dieťaťom Božím – milovať nášho Otca a takisto všetky jeho
deti. Otec má zaľúbenie v tom, keď sme poslušné deti; vtedy je
veľmi šťastný. Ako poslušné deti máme povinnosť robiť nášho Otca
neustále šťastným. V praxi to znamená konať pre Boha a blížnych
dobré a pekné skutky a takto hľadať Božie Kráľovstvo.
Prajem Vám požehnanú hodinu modlitby.
Váš brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
30.
septembra 2005
Slová evanjelia: Matúš 21,28-32
„Čo poviete na
toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu:
„Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“
Ale on odpovedal: “Nechce sa mi.” No potom to oľutoval a šiel.
Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: “Idem,
pane!” Ale nešiel. Kto z týchto dvoch plnil otcovu vôľu?”
Odpovedali: “Ten prvý!” Ježiš im povedal: “Veru hovorím vám:
Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k
vám prišiel Ján cestou spravodlivosti a neuverili ste mu. Ale
mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani
potom ste sa nekajali a neuverili ste mu. “
Úvaha:
Tieto slová
evanjelia nám hovoria, kto bude prvý v Božom kráľovstve. Istý otec
mal dvoch synov. Staršiemu povedal, aby išiel pracovať do jeho
vinice. Ale jemu sa nechcelo a povedal, že nepôjde. Neskoršie však
toto rozhodnutie oľutoval a predsa šiel pracovať. Druhý syn
povedal, že pôjde, no nešiel.
Otec sa veľmi potešil, keď videl, že starší syn sa rozhodol ísť do
vinice.
Zmena zmýšľania je pre vstup do Božieho kráľovstva nevyhnutná. Ako
sa môžeme zmeniť? Prostredníctvom sily Ducha Svätého. On nám
pomáha sa meniť.
Prajem
Vám všetkým požehnaný čas modlitby.
Váš brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
4.
novembra
2005
Slová evanjelia: Marek 3.31-35
Tu
prišla jeho matka a jeho bratia.
Zostali vonku a dali si ho
zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá
tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po
tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa moja matka a moji
bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i
matka.“
Úvaha:
Drahí bratia a
sestry,
tieto Slová nám dávaju nasledovné poznatky. Prvý poznatok: Ježiš
sa pozerá na tých, čo sedia okolo neho a hovorí: „Títo ľudia sú
moja matka a moji bratia.“ A ďalej hovorí: „Kto plní Božiu vôľu,
ten je pre mňa brat, sestra i matka. To znamená, keď plním Jeho
vôľu, stávam sa jeho matkou, bratom i sestrou. Znažme sa preto
plniť Jeho vôľu v našom každodennom živote.
Druhý poznatok: Ježišova matka a bratia plnili vôľu Božiu.
Prajem
Vám všetkým požehnaný čas modlitby.
Váš brat v Kristovi
O. Joseph Vadakkel |
|
11.
novembra
2005
Slová evanjelia: Matúš 25,1-13
Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim
pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich
bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej
si so sebou nevzali.
Múdre si
vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým
sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: “Ženích
prichádza, vyjdite mu v ústrety! “ Všetky panny sa prebudili a
pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: “Dajte
nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.” Ale múdre odvetili:
“Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k
predavačovi a kúpte si.” No kým išli kupovať olej, prišiel ženích
a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa
zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: “Pane, Pane,
otvor nám!” Ale on im povedal: “Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.”
Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.
Úvaha:
Ježiš
nás vyučuje skoro vždy formou podobenstiev, pretože tieto nám
dávajú porozumieť Nebeské Kráľovstvo. Aký zmysel má toto
podobenstvo?
Päť pannien bolo nerozumných a päť rozumných. Hovoríme o
nerozumných, lebo si nevzali dostatok oleja do svojich lámp a
pretože si ho nemohli neskoršie ani kúpiť, nemohli vojsť spolu so
ženíchom do svadobnej sály.
Podobenstvo nám hovorí, že Ježiš môže kedykoľvek prísť a žiadať od
nás život. Preto musíme byť pripravení a naše lampy musia mať olej.
Avšak čo znamená olej v tomto podobenstve? Olej je naša láska,
láskavosť, čnosti, úprimnosť…. A tiež naša svätosť. Dnes Ho prosme
o hojnosť požehnania, aby sme dosiahli Nebeské Kráľovstvo.
Požehnané modlitbové stretnutie
Váš brat v Kristovi
P. Joseph Vadakkel |
|
18.
novembra
2005
Slová evanjelia:
Lukáš 18.35-43
Keď sa
približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral. Keď
počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali
mu: “Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.” Tu vykríkol: “Ježišu, Syn
Dávidov, zmiluj sa nado mnou!” Tí, čo išli popredku, ho okríkali,
aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: “Syn Dávidov, zmiluj sa
nado mnou!” Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa
priblížil, opýtal sa ho: “Čo chceš, aby som ti urobil?” On
odpovedal: “Pane, aby som videl!” A Ježiš mu povedal: “Pozeraj,
tvoja viera Ťa uzdravila.” A hneď videl, šiel za ním a velebil
Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Úvaha:
Slepec
zažil štastie vo svojom živote, pretože Ježiš ho uzdravil. Táto
udalosť nás učí, ako si aj my máme prosiť o naše uzdravenie.
Uzdravenie je niečo navyše v našom živote a my potrebujeme byť
uzdravení na duši, duchu a tele.
Keď sa slepec dozvedel, že Ježiš prichádza do mesta, volal mocným
hlasom: “Syn Dávida pomôž mi!” Ježiš sa ho opýtal: “Čo chceš, aby
som ti urobil?” On odpovedal:
“Pane, chcem vidieť.” A skutočne, bol hneď udzravený.
Podľa tohoto sa aj my musíme modliť a prosiť si, On nám určite
odpovie. V Jn 15.17 čítame: “Ak ostanete vo mne a moje slová
ostanú vo vás, proste o čo chcete, a splní sa vám to.” Môžeme si
prosiť o milosti, o ovocie Ducha Svätého, o hlboké uzdravenie
nášho ducha a tela. Ježiš nás určite uzdraví, lebo je Syn živého
Boha.
Váš brat v Kristovi
P. Joseph Vadakkel |
|
25.
novembra
2005
Slová evanjelia: Matúš 25,31-46
Až príde Syn človeka vo
svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.
Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od
druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví
sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho
pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré
je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a
dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som
pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol
som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku
mne. Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli
hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?
Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili
sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli
chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie:
“Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich
najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú
zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je
pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný a nedali
ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, bol som pocestný
a nepritúlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som
chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia:
“Pane a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako
pocestného, alebo nahého alebo chorého, alebo vo väzení a
neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru hovorím vám:
Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to
neurobili.” “A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do
večného života.”
Úvaha:
Milí bratia a
sestry v Kristovi,
slová tohto evanjelia nám pomáhajú otvoriť naše srdce a vnútorné
oči. Takmer všetci si niekedy zaspomíname na časy, strávené v
škole, na učiteľov, priateľov a na rôzne radostné situácie, ktoré
sme prežili, ako aj na skúšky. Keď sme dostali dobré známky, tak
sme sa tešili, keď nám hrozilo prepadnutie, tak sme sa učili
intenzívnejšie.
Evanjelium hovorí o poslednom súde – Boh bude náš život
takpovediac známkovať. Keď sme robili dobre, tak dostaneme dobré
známky, ked zle, zlé známky. Bude nás súdiť prostredníctvom
jednoduchých otázok: “Bol som hladný, bol som smädný, bol som
pocestný, bol som nahý, bol som chorý, bol som vo väzení – a čo si
pre mňa urobil?” Toto sú veľmi jednoduché každodenné otázky, ktoré
nám pomáhajú dosiahnuť Nebeské Kráľovstvo.
Moji milí bratia a sestry, tu na zemi máme zlatú príležitosť
robiť blížnemu dobre. Bez toho, aby sme boli unavení, môžeme
urobiť veľa, veľa dobrého. Pomyslime si pri tom na slová matky
Terezy, ktorá povedala: “Urobiť niečo pekné pre Boha a niečo pekné
pre blížneho.”
Prajem Vám
požehnanú modlitbu
Váš brat v Kristovi
P. Joseph Vadakkel |
|
2.
decembra
2005
Slová evanjelia: Lukáš 15,1-10
Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počuvali ho.
Farizeji a zákonníci
šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im
povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto sto oviec a jednu z nich
stratí, nenechá tých deväťdesiatdevät na púšti a nepôjde za tou,
čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s
radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a
susedov a povie im: ,Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo
sa mi stratila., Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad
jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi
deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má
žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu,
nevymetie dom a nehlˇadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju
nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ,Radujte sa so mnou,
lebo som našla drachmu, čo som stratila., Hovorím vám: „Takú
radosť majú anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“
Úvaha:
Jedna židovská
príhoda hovorí o tažko pracujúcom sedliakovi, ktorému sa zjavil
Pán a mu povedal, že mu splní tri želania, avšak pod jednou
podmienkou: Čokoľvek si bude priať, sused toto dostane dvojnásobne.
Sedliak, veľmi potešený touto udalosťou, si prial sto kusov
dobytka. A skutočne, hneď dostal sto kusov dobytka, ale jeho sused
dvesto kusov. Potom si prial sto siah zeme a videl, že jeho sused
dostal dvesto siah zeme. Namiesto toho, aby sa tešil z Božej
dobroty, začala ho opantávať závisť a začal sa sužovať, že jeho
sused dostal viacej. Nedokázal sa ovládať a napokon povedal tretie
prianie: Nech ho Pán oslepí na jedno oko. A Boh zaplakal.
Dve horeuvedené podobenstvá nám ponúkajú možnosť sa radovať,
pretože po starostlivom hľadaní sa našla aj ovca aj drachma.
Aj my sa radujme – možno sme aj my stratili dobro
nášho srdca. Preto si zvlášť prosme o dar “dobroty srdca”.
Nech Pán žehná Vás a Vaše rodiny.
Váš
P. Joseph Vadakkel |
|
9.
decembra
2005
Slová evanjelia: Lukáš 15,11-32
A pokračoval: „Istý
človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ,Otec, daj
mi časť majetku, ktorá mi patrí., A on im rozdelil majetok. O
niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého
kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko
premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.
Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho
poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň
strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do
seba a povedal si: ,Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš
a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a mu
poviem: ,Otče zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som
hoden volať sa tvojím synom. Príjmi ma ako jedného zo svojich
nádenníkov. I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec a bolo
mu ho ľúto. Pribehol knemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával
ho. Syn mu povedal: ,Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už
nie som hoden volať sa tvojím synom., Ale otec povedal svojím
sluhom: ,Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu
prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho.
Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol
stratený a našiel sa. A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve
na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec.
Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu
povedal: ,Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo
sa mu vrátil zdravý., On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel
teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ,Už toľko
rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz a mne si nikdy
nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No
keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s
neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa. , On mu na to
povedal: ,Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je
tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat
bol mŕtvy, a ožil, bol stratený a našiel sa!,”.
Úvaha:
Drahí bratia a
sestry!
Nachádzame sa v adventnom období. Slová horeuvedeného evanjelia
nám poukazujú na význam troch potrebných krokov, ktoré
márnotratný syn urobil. Po prvé – vstúpil do seba, po druhé –
urobil rozhodnutie, po tretie – vrátil sa k otcovi. Aj my musíme
najprv zvážiť, v akej situácii sa nachádzame. Potom sa musíme
rozhodnúť pre zmenu v našom živote a nakoniec musíme prísť k
Ježišovi a povedať mu: “Pomôž mi, Ty si Syn živého Boha, zmiluj sa
nado mnou!” A on nám pomôže. Dôležitá je však naša ľútosť, akt
pokánia. Pokánie znamená naučiť sa povedať “Otče” a celú našu
dôveru vložiť do jeho rúk, navrátiť sa do jeho domu a padnúť mu do
náručia.
Prajem Vám
požehnaný čas modlitby
Váš
P. Joseph Vadakkel |
|
16.
decembra
2005
Slová evanjelia:
Ján 1, 19-27
A toto je Jánovo
svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov,
aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal:
„Ja nie som Mesiáš.“
„Čo teda,“
pýtali sa ho, „si Eliáš?“
Povedal: „Nie som.“
“Si prorok?” Odpovedal: “Nie.” Vraveli mu teda: “Kto si? Aby sme
mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal:
„Ja som hlas volajúceho na púšti:
,Vyrovnajte
cestu Pánovi,
ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A
pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani
prorok?” Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten,
ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden
rozviazať muk remienok na obuvi.“
Úvaha:
Milí
bratia a sestry,
blížime
sa radostne k Vianociam. Vianoce nie sú len sviatkom, ale aj
časom veľkej milosti. Ako môžeme v každodennom živote túto milosť
obdržať? Len jediným spôsobom: “Vyrovnajme cestu Pánovi!” Aké
významné slová. Pripraviť si srdce a ostrániť z neho kameň – a
toto všetko len s pomocou Božou. Preto si dnes veľmi pozorne
skúmajme srdce. Pracujme na sebe a očistime si srdce
prostredníctvom sv. spovede a zmierením, ktoré nám k tomu pomôžu.
Prajem Vám
požehnaný čas modlitby
Váš
P. Joseph Vadakkel |
|
23.
decembra
2005
Slová evanjelia: Lukáš 2, 1-7
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára
Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa
konal, keď Sýriu spravoval Quirínius. A všetci šli dať sa zapísať,
každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef, z galilejského mesta
Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem,
lebo pochádzal s Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s
Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam
boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna,
zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo
miesta v hostinci. ´
Úvaha:
Moji milí bratia a
stesty,
Krátko pred Vianocami som uvažoval, aké posolstvo Vám dám. Dostal
som vnuknutie a o toto sa chcem s Vami podeliť.
1. Nemali miesto v
útulku.
V období vianočných sviatkov si robíme starosti s prípravou a
priebehom sviatkov a tešíme sa, že máme dôvod na slávenie sviatkov…
lebo sa nám narodil Ježiš. Avšak skôr, ako Panna Mária Ježiša
porodila, trpela, lebo nenašli miesto v útulku. Ale potom prežila
radosť. Preto ani my nemáme strácať dôveru, keď
na nás príde utrpenie. Verme, že slzy sa premenia na šťastie.
Verme a dôverujme Ježisovi.
2. Vianoce
prinášaju nádej. Je dôležité vkladať nádej do Ježiša. Jedno, v
akej sme situácii, dôverujme mu.
3. Moja
kongregácia ma za účelom ďalších štúdií vyslala na Filipíny. Toto
Vám píšem odtiaľ, ale keď budete čítať tieto riadky, už budem v
Indii. Po troch rokoch znova navštívim
rodičov, priateľov a kongregáciu. Veľmi sa teším na stretnutie s
nimi a samozrejme nesiem im aj darčeky –
ale aký darček máme pre Ježiša?
Prajem Vám
požehnaný čas modlitby a radostné Vianoce.
Váš P. Joseph Vadakkel |
|